Švajčiarsko 2017

Plánovanie cesty karavanom

Ako zvyčajne, aj letnú dovolenku karavanom sme naplánovali let tak zhruba na polovicu, a možno ešte menej. Máme jasný cieľ – Švajčiarsko – a vieme, v ktorej časti tejto krásnej krajiny chceme začať naše putovanie. Tiež je jasný deň kedy vyštartujeme a kedy sa musíme s obytným autom vrátiť. Berieme so sebou informácie o našej destinácii a to nám stačí. Všetko ostatné sa doladí alebo vyvinie neskôr, postupne, za pochodu. Pardon. Za jazdy alebo v lehátku pri káve, v bazéne alebo na iných príjemných miestach.

Dovolenka nám začína už po nabalení auta. Cesta je jej súčasť. Aj prvý nákup potravín v Piešťanoch spojený s obedom. Jazdíme radšej cez deň a v noci spíme. Za súmraku prechádzame hranice do Nemecka pri Salzburgu a hľadáme plac na prespanie. Podarilo sa na druhý pokus už za úplnej tmy. Máme slnečné ráno s krásnym výhľadom na Chiemsee. Povinná hygiena, raňajky v tráve a pokračujeme v ceste.

Rheinfall – najväčšie vodopády v Európe

Našim prvým švajčiarskym cieľom je Rheinfall (Rýnske vodopády) – prietokom najväčšie vodopády v Európe. Krásne miesto a adrenalínový zážitok je byť len asi meter od padajúcej masy vody. Prievozom sme sa dostali aj na malý ostrovček uprostred vodopádov. V sezóne je ale dosť preplnený a chvíľu trvá kým si vystojíte rad na jeho vrchol. Ten výhľad stojí za to. Na záver dňa sa presúvame cez Zürich do malebného mesta Luzern.

Luzern – malebné staroveké mesto

Na okraji Luzernu nachádzame pokojný kemp na severnom okraji mesta. Vždy máme so sebou bicykle na rýchle približovanie, ale vo Švajčiarsku je v cene kempu aj mestská doprava. Tak máme na výber. Trávime tu tri dni a tri noci. Prvý deň sa túlame po starom meste. Očaril nás najmä Kapellbrücke (Kaplnkový most) – najstarší zakrytý drevený most na svete.

Celý druhý deň prechádzame Verkehrshaus der Schweiz (Švajčiarske múzeum dopravy) – obrovské múzeum dopravy, ktoré sme náhodou zbadali kúsok od kempu. Mám rád takéto nečakané objavy. A že bolo na čo pozerať. Je tu všetko od lyžiarskych vlekov a lanoviek, cez autá, vlaky, plavidlá až po lietadlá a satelity. Nechýba ani expozícia výstavby Gotthardského železničného tunela s dĺžkou 57 kilometrov – najdlhšieho na svete.

Na tretí deň vyrážame karavanom ďalej. Cestou sa ešte zastavujeme kúsok za mestom a zubačkou sa vezieme na vrch Pilatus s prekrásnym výhľadom na mesto Lozern, jazero Luzern a okolie.

Bern – hlavné mesto Švajčiarska

Aj v hlavnom meste sme zaparkovali na tri noci. V príjemnom kempe Eichholz pri rieke Aare. Aj keď Bern nie je tak malebný ako Luzern, bolo kde ísť a čo spoznávať. V stredovekom centre sú asi najznámejšie Zytglogge (obdoba Orloja). Ďalšou atrakciou je medvedí výbeh na okraji centra pri rieke. A plno sôch farebných bernardínov po celom meste rozmiestnených pri príležitosti výstavy umenia BernARTiner.

My sme však radšej zamierili na výstavu Alberta Einsteina, ktorý v meste žil a pracoval a tiež sme nazreli do jeho bytu v centre. Skôr náhodou sme sa na bicykloch zatúlali aj do Ružovej záhrady s panoramatickým výhľadom na celé centrum.

Ženeva – obchodné a finančné centrum

Padlo rozhodnutie, že posledná viacdňová zastávka bude v Ženeve. Do tretice ďalšie tri noci sme strávili v kempe Genf – Vésena asi 5 km od centra priamo na brehu Ženevského jazera. Jazero je súčasťou mesta a lemujú ho zelené parky a široké promenády.

Dominantou a symbolom mesta je Jet d’Eau 140 m vysoký vodomet alebo ak chcete vodostrek (mne viac pasuje výraz vodotrysk, ale zistil som, že to nie je spisovné slovo). Historické centrum mesta vzniklo na malom pahorku na brehu Rhôny vytekajúcej z jazera. Na jeho vrcholku stojí kamenná románsko-gotická Katedrála svätého Petra. V centre ešte nájdete niekoľko ďalších zaujímavých gotických stavieb.

V Ženeve je aj množstvo medzinárodných organizácii. Medzi najvýznamnejšie patrí Organizácia spojených národov a Svetová zdravotnícka organizácia. Chceli sme navštíviť OSN, ale nestihli sme otváracie hodiny. Nevadí, nabudúce. Ďalší deň hneď ráno sme vyrazili na okraj Ženevy k hraniciam s Francúzskom do CERNu – Európskej organizácie pre jadrový výskum s najväčším urýchľovačom častíc na svete. Prehliadka nás nadchla, teda aspoň mužskú časť výpravy.

Cesta domov

Aj cesta domov je súčasť dovolenky a tentokrát sme nudné diaľnice zamenili za prechod Alpami. Prvou krátkou zastávkou bolo romantické mestečko Sion. Okrem dvoch dominánt nad mestom Château de Tourbillon a Valère Basilica nás tu v úzkych uličkách centra prekvapil žltý minibus. Bez šoféra. Toto som v malom provinčnom mestečku pod úbočiami Álp veru nečakal. Zabudol som, že sme stále ešte vo Švajčiarsku.

Po absolvovaní náročnej cesty vrátane Furka Pass – najvyšší horský prechod vo Švajčiarsku (2429 mnm), sme to za súmraku a v hmle zapichli k ďalším karavanom pri Oberalpsee. Ráno bolo ako z rozprávky. Len škoda, že už nezostáva čas na krátky výlet, na ktorý nás nemeckí „susedia“ volali.

My vyrážame karavanom cez alpské dediny s množstvom lyžiarskych stredísk a vlekov a zastavujeme až v Lichtenštajnsku. Zastavujeme vo Vaduz pri futbalovom štadióne a krátka prechádzka do mesta nám trvá dlhšie ako prehliadka samotného centra. Ku hradu sa neštveráme, dávame si obed, nakupujeme pár posledných suvenírov a pokračujeme v ceste.

Poslednú noc spíme na diaľničnom odpočívadle pri Mondsee a rozhodne nie sme sami. Pre istotu na noc zapínam alarm plynov a môžeme pokojne spať. Záver našej dovolenky je už iba samá diaľnica. Na tempomate nastavím pohodových 110 a keďže je víkend, cesta pekne ubieha.

Bola to akčnejšia dovolenka ale odnášame si veľa zážitkov. Už teraz sa tešíme na ďalší výlet alebo dovolenku. Pre zmenu by sme chceli ísť k vode a do hôr, nie do rušných miest. Ale to ešte uvidíme.

Krásne dovolenky a šťastné návraty domov vám praje Peter Pečalka s rodinou.

Nákupný košík